Parkúrové skákanie
Parkúr je skúškou jazdcových schopností a spôsobilosti jazdeckých koní. Dráha na kolbisku pozostáva z rôznych druhov prekážok. Niektoré z nich sú dvojskoky alebo trojskoky a býva tam aj vodná priekopa. Cieľom jazdca je zaskákať čisto a bezchybne celý parkúr v čo najkratšom čase. Na niektorých parkúrových súťažiach sú aj terénne prekážky.
Olympijské hry: Roku 1900 sa skokové súťaže konali ako súčasť olympijských hier v Paríži. Boli to tri súťaže: "skákanie o cenu" na čas v ktorom zvíťazil Haegeman z Belgicka, skok do diaľky, ktorý vyhral jeho krajan van Langendonk a skok do výšky, v ktorom zvíťazil Gardieres z Francúzska, ktorý hladko preskočil
Vývoj pravidiel: Vývoj pravidiel potreboval určitý čas. Spočiatku boli veľmi zložité. V britských a amerických pravidlách sa pokutovalo zhodenie latky, ktorá bola umiestnená na vrchole prekážky. Systém komplikovalo rozlišovanie medzi tým, či bola latka zhodená prednými alebo zadnými nohami. Čas potrebný na prekonanie parkúru sa nepokladal za dôležitý a posudzovanie bolo nepresné. Po 2. svetovej vojne však boli pravidlá sformulované na medzinárodnom základe. Čas sa stal nedeliteľnou súčasťou hodnotenia a prispel aj k napätiu pri súťaži. Zrozumiteľnosť nových pravidiel uľahčila sledovanie súťaže, a tak umožnila aj divákovi väčšiu účasť. Dnešné parkúry, ktoré sú previerkou schopností jazdca i koňa, sa stavajú s veľkou presnosťou a umením. K niektorým základným faktorom, ktoré sa pri budovaní parkúrov berú do úvahy, patria: veľkosť a typ postavených prekážok, počet cvalových skokov v kombináciách prekážok a čas potrebný na prekonanie parkúru.
Stupne parkúru:
ZM - 90cm
Z - 100cm
ZL - 110cm
L - 120cm
S - 130cm
ST - 140cm
T - 150cm
TT - 160cm
Fázy skoku:
1) Nájazd - Nájazd musí byť priamy na stred prekážky v kľudnom tempe cvalu. Koník nesmie na prekážku priam letieť a u mladších koní sa priam vyžaduje kolmý nájazd s väčším oblúkom
2) Odraz - Keď pocítiš, že sa kôň odrazil, vysadni zo sedla. Trupom sa nakloň dopredu a ruky polož zvieraťu na krk. To všetko spolu koňovi uľahčí zdolanie prekážky. Treba dbať na to aby jazdec spolu s koňom sa zosúladil.
3) Vo vzduchu - Nestoj v strmeňoch. Pritlač sa tesne k telu koníka. Keď ucítiš, že kôň natiahol hlavu a krk maximálne dopredu, zľahka pritiahni vôdzky.
4) Dopad - Keď pocítiš, že kôň nohami dopadá na zem, musíš sa zľahka vystrieť. Neopieraj sa však ako pri sede v sedle. V tomto okamihu hmotnosť tvojho tela nesú kolená a členky.
5) Po dopadne je potrebné urobiť ešte zopár cvalových skokov priamo (nie je to však povinnosť)
Keď pri skoku nastanú akékoľvek ťažkosti, treba zachovať predovšetkým chladnú hlavu - pokoj. Problémy môžu nastať zvyčajne následkom oneskoreného alebo naopak predčasného odrazu.
Odmietnutie skoku: Kôň sa však pre prekážkou môže aj zastaviť alebo vybočiť. V takom prípade hovoríme o odmietnutí skoku. Dôvody, prečo sa to stalo sú rozličné. Buď je prekážka neúmerne vysoká, alebo je pre koníka príliš zložitá. Ak kôň odmietne skočiť, snaž sa skok zopakovať. na prekážku nabiehaj priamo, ale nie príliš rýchlo.
"Mačací" skok: Ak kôň nad prekážkou akoby vydesene vyskočí do výšku (neprekoná ju ladným oblúkom) ide o mačací skok. je to spravidla dôsledok príliš blízkeho odrazu pred prekážkou, najmä pri trochu váhavom kluse. Ak sa chceš takému skoku vyhnúť, musíš vždy náležite upraviť rytmus chodu.
Pád
Každý jazdec niekedy spadne z koňa. Väčšinou preto, že buď on alebo alebo koník stratí rovnováhu. Preto je priam nutné pri jazdení nosiť prilbu a na nohách topánky s hladkou podrážkou. S veľmi vrubkovanou podrážkou by totiž o to mohla noha ostať pri páde zakliesnená v strmeni čo má katastrofálne následky. Keď spadneš okamžite pusti vôdzky. Inak by ťa kôň mohol ťahať za sebou.
