Tréning vytrvalostného koňa
Tréning vytrvalostného koňa – ako na to?
Dobrého vytrvalostného koňa nezískame zo dňa na deň. Za úspechom sa skrývajú mnohé mesiace, ba až roky trpezlivej a systematickej práce na postupnom zvyšovaní kondície koňa. Je dôležité privykať jeho organizmus na záťaž postupne, počnúc adaptáciou kostí, kĺbov a šliach, cez budovanie svalstva až po zvyšovanie srdcovo-cievnej a metabolickej kondície.
Pevné základy v miernom tempe
Kariéru nášho konského atléta musíme budovať na pevnom základe dlhého a pomalého vytrvalostného tréningu (z angl. LDS work = long slow distance work). Cieľom tejto tréningovej fázy, ktorá by mala trvať minimálne tri mesiace, je upevniť tkanivá opornej a pohybovej sústavy koňa (kosti, kĺby, šľachy), pričom zároveň vystavujeme miernej záťaži aj srdcovocievnu sústavu. V tejto fáze koňa vystavujeme aeróbnej záťaži, čo v tréningu znamená udržiavanie srdcovej frekvencie pod hodnotou 150 tepov za minútu. Tomu zodpovedá napríklad klus v miernom tempe v relatívne rovinatom teréne s občasným miernym prevýšením. Koňa do tréningu uvedieme niekoľkými týždňami krokovania v rozmanitom teréne. Ďalej pracujeme systémom postupného zvyšovania záťaže. Pravidlom je, že buď predĺžime trvanie tréningovej jednotky, alebo intenzitu záťaže, nikdy nie oboje naraz. Najprv zvyšujeme trvanie tréningových jednotiek v pomalom tempe. Potom ponecháme, resp. skrátime trvanie tréningovej jednotky, pričom zároveň pridáme na intenzite záťaže (zvýšenie rýchlosti, práca v kopcoch,... ). Nároky zvyšujeme na týždennom základe, aby sme organizmu koňa dopriali dostatok času na prispôsobenie sa danému stupňu záťaže.
Rozvíjanie sily a vytrvalosti
V následnej fáze ide o ďalšie rozvíjanie vytrvalosti posilňovaním svalovej sústavy. Pri tréningu vytrvalostného koňa je dôležité, aby dokázal svalovú prácu dlhodobo vykonávať bez nástupu únavy. Postupne zvyšujeme intenzitu záťaže alebo počet opakovaní. Ak napríklad chceme zvýšiť intenzitu záťaže, zvolíme prácu do strmého kopca, alebo zvýšime rýchlosť práce do mierneho kopca. Ak zvýšime počet opakovaní, nepožadujme zároveň prácu do strmšieho kopca, resp. vyššiu rýchlosť do kopca. Záťaž zvyšujeme postupne na týždennom základe tak, že pridávame max. 20% buď trvania alebo intenzity záťaže. Práca v kopcovitom teréne je výborným spôsobom, ako posilniť opornú, svalovú a srdcovocievnu sústavu, ako aj nervovo-svalovú koordináciu. Pritom nejde o prílišné nasvalenie koňa, pretože príliš veľa svalovej masy neumožňuje efektívne fungovanie svalového metabolizmu a bráni rýchlemu ochladzovaniu organizmu koňa. Práve práca v kopcoch umožňuje systematické zvyšovanie kondície srdcovo-cievnej sústavy, zatiaľ čo zároveň dochádza k posilňovaniu svalov, šliach, väzov a kĺbov. Pri práci v kopcoch šetríme koňa pri zostupoch, aby sme minimalizovali nadmerné zaťaženie kĺbov a väzov. Hoci sa odporúča prekonávať zostupy v kroku, na pretekoch, kde ide o čas, sa často zostupy prekonávajú v rýchlejšom chode. Preto aj v tréningu nezabúdajme na tieto situácie, hoci rýchlu prácu dole kopcom sa snažme obmedzovať. Tréningy zamerané na posilňovanie svalstva zaraďujeme do programu dva až trikrát do týždňa, nikdy však nie dva dni za sebou. To by malo postačovať na zvýšenie kondície srdcovo-cievnej sústavy ako aj na dosiahnutie adekvátnej svalovej kondície. Po dosiahnutí požadovanej úrovne trénovanosti postačí na jej udržanie práca raz či dvakrát do týždňa.
Intervalový tréning
Po piatich či šiestich týždňoch poctivého dlhého tréningu v pomalom tempe, resp. po prvej, začiatočníckej sezóne je čas na zavedenie intervalového tréningu. Jeho cieľom je privyknúť tkanivá organizmu koňa na to, aby tolerovali anaeróbnu prácu (t.j. svalovú prácu za nedostatočného okysličovania tkanív pri vysokej srdcovej frekvencii). Za týmto účelom aplikujeme takú záťaž, aby srdcová frekvencia prekročila 180 alebo až 200 a viac tepov za minútu. To možno dosiahnuť napr. rýchlym cvalom po rovine, alebo vyklusaním či vycválaním kopcov. Následne túto záťaž znížime nasadením oddychovej fázy, t.j. prejdením do nižšieho chodu alebo na rovinatejší terén, tak aby srdcová frekvencia klesla pod 150 tepov za minútu. Fáza zvýšenej záťaže by na začiatku nemala trvať dlhšie než 2 až 3 minúty. Takto možno dosiahnuť postupnú adaptáciu metabolizmu i opornej a pohybovej sústavy na záťaž bez rizika poškodenia organizmu, ktoré by nastalo, ak by takáto vysoká záťaž mala dlhé trvanie.
Práca v kopcoch v pomalom tempe, ktorá je náplňou najmä počiatočnej fázy prípravy vytrvalostného koňa, je vlastne formou intervalového tréningu v aeróbnej oblasti (t.j. srdcová frekvencia pod 150 tepov za minútu). Pri aeróbnom tréningu by mala byť "oddychová" fáza rovnako dlhá, resp. dvakrát dlhšia ako trvanie zvýšenej záťaže. Pri intervalovom tréningu v anaeróbnej oblasti (srdcová frekvencia nad 150 tepov za minútu), resp. pri práci zameranej na posilňovanie svalstva by mali byť odychové fázy 5-6-krát dlhšie než fáza intenzívnej záťaže. Ak napríklad dve minúty pracujeme v rýchlom cvale, následne prejdeme do nižšieho chodu, resp. do kroku na desať až dvanásť minút, až potom môžeme znovu nasadiť ďalšiu fázu rýchleho cvalu. Intervalovým tréningom sa svalové bunky privykajú na tolerovanie nedostatočného okysličovania tkanív počas intenzívnej záťaže, pričom zároveň dochádza k značnému zvyšovaniu aeróbnej kapacity srdcovo-cievnej sústavy.
Súčasťou komplexného tréningu vytrvalostného koňa je okrem iného aj účasť na pretekoch. Je to skvelý spôsob ako ďalej rozvinúť požadovanú výdrž a odolnosť organizmu koňa. Minimálne v prvej sezóne však netreba zabúdať na to, že preteky sú len formou tréningu a radšej sa držať niekde v strede alebo až na konci skupiny pretekajúcich koní. Až neskôr môžeme požadovať viac. Hoci, nejedny preteky už vyhral dobre pripravený kôň, ktorý išiel v stabilnom pracovnom tempe, zatiaľ čo „rýchlokvasení šampióní“, ktorí ho na trati predbehli, boli eliminovaní pre krívanie či metabolické problémy.
Preto majme neustále na pamäti svoje dlhodobé ciele, buďme trpezliví a vychutnávajme si tréning. Roky investované do rozvíjania kondície nášho koňa sa nám tisíckrát vrátia v jeho dlhoročnej športovej kariére.
Komentáre
Prehľad komentárov
Když sem mnela pět tak mi rodiče koupili meho prvního Anglického plunokrevníka jmenuje Sunny ale museli sme ho prejmenovat kuli dostihum tak ted sejmenuje Arttemis je to náš šampion dokopi bežel 15 dostihu a z nich 12 vyhrál ve svých prvních dvou se umístnil 2 a 7 nejštesnejší sme byli když vyhrál Belmont stakes , Kentucky Derby , Ruffian stakes , preakness stakes a man o war stakes. Ale to byli starší časi ted už jich vyhrál 21 pár let na nem závodil tatínek a nekdy i maminka ale ted už na nem jezdím jenom já jednou vyhrál o 10 délek trocha mi pripomína Secretariata ale neni taký rychlí Arttemis je vraník ted se pripravujeme na trať Pilmico pro mne bude Arttemis navždicky Sunny a já doufám že prekoná rychlost Secretariata ale mám rada aj Secretariat jeho prezdívka ho celého popisovala Velký ryzák po anglicky Big red. Tak to je vše.4aute ak mi to nekdo čte.
Moji kone
(Monika, 29. 8. 2012 16:35)