Western pleasure
Western pleasure
V preklade znamená potešenie, radosť z jazdy. Kôň vhodný na túto disciplínu musí dávať najavo radosť z pohybu a jazdy pod sedlom. Súťažiaci jazdia spoločne v jednej aréne a na povel musia v oboch smeroch predviesť základné chody (krok, klus, cval). Hodnotí sa kvalita chodov, spôsob prevedenia a výraz koňa. Kôň má byť uvoľnený, pokojný, pohybovať sa plynulo, správnym chodom. Dôležité sú ľahké a uvoľnené reakcie na zmenu chodov a, samozrejme, celkový vzhľad dvojice.
Vyhrať môže aj ten najrýchlejší kôň. Nie je vyslovene dané, že kôň v tejto disciplíne sa musí vliecť. Stačí, ak kôň pôjde v tempe, ktoré mu je prirodzené. Pri zadržiavaní 
Najväčším problémom u nás býva zatiaľ predĺžený klus. Jazdec musí v tomto chode zostať sedieť v plnom sede. Pokiaľ sa napríklad zapiera do strmeňov, má problém tento chod usedieť. Ďalším problémom býva samotný chod koňa. Rýchle cupitanie nie je ešte predĺženým klusom. Chod musí mať patričnú dĺžku a kadenciu.
Pre jazdca je veľmi dôležité dávať si pozor na sed. Aj dnes ešte jazdci robia v arénach mnoho chýb. Spomenieme aspoň tie najväčšie.
Mnoho jazdcov vystrčí zadok mysliac si, že tak sedia rovno. Omyl, prílišné prehnutie v krížoch je taktiež chyba. Druhou je guľatý chrbát a ramená spadnuté dopredu. Je to veľmi výraznou chybou. Takýto jazdec nepôsobí sebavedomo a isto. K celkovému dojmu patrí aj pohľad pred seba a nie pod nohy koňa. O tejto disciplíne sa tiež hovorí, že maximum musí predviesť kôň, jazdec je len ozdobou. Tak sa podľa toho správajte a nekazte mu hodnotenie.
Jednou z najviditeľnejších drobností sú vaše ruky (či už vediete koňa v jednej ruke, alebo v oboch). Ruky by mali udržiavať polohu, v žiadnom prípade by nemali padať na stehná, ale ani by nemali byť zdvihnuté príliš vysoko. To isté platí aj o prehnanom predkláňaní sa alebo naťahovaní rúk smerom na krk koňa. Ruky by mali byť nad kohútikom koňa vo výške sedlovej hrušky, resp. mierne nad ňou.
Ďalším problémom jazdcov, hlavne tých, čo prechádzajú z anglického jazdenia na westernové, je nesprávna dĺžka strmeňov. Vo westernovom sedle je podstatný hlboký sed a ten vyžaduje dlhšie strmene ako tie, ktoré sa používajú v anglickom jazdení.
Keď sme pri strmeňoch. Úplne bežnou chybou je to, že sa jazdci zapierajú do strmeňov. Takto docielite jedine to, že sa budete zbytočne dvíhať zo sedla, čím strácate potrebný kontakt s koňom.
Druhou chybou, ktorá má čo to do činenia so sedlom, je miesto samotného sedu. Na kolbištiach minimálne polovica jazdcov sedí pomaly na zadnej rázsoche. Pre anglické aj westernové jazdenie je pravidlo rovnaké. Sedieť v najhlbšom mieste sedla. Práve z tohto dôvodu je dôležité mať dobré sedlo. Práve nevhodné sedlo je často dôvodom zlého sedu.
A teraz poďme priamo na súťažné kolbište. V disciplíne sa stretávajú kone rôznych veľkostí a teda aj kone rôzne rýchle. Nebojte sa predbiehať. Je to vždy lepšie, ako tlačiť sa na niektorého koňa. Takto len oba kone znervóznite a môže dôjsť ku kolízií (dokonca k ublíženiu), ktorej vinník býva zo súťaže vylúčený. Predbieha sa vždy z vnútornej strany (smerom dnu do kolbišťa, nikdy sa netlačte na stenu) a s minimálne dvojmetrovým odstupom (samozrejme z bezpečnostných dôvodov, ako je už aj vyššie spomenuté).
Rozhodca môže dať povel na zmenu smeru. Obrat sa vždy robí smerom od steny dnu do kolbišťa (iba tak máte dosť priestoru na manévrovanie). Zvyčajne sa používa obrat, kedy malým oblúčikom odídete od steny a vrátite sa späť na stenu (čím sa dostanete do opačného smeru).
Rozhodca môže požiadať aj o cúvanie, a to buď priamo na stene, alebo v strede arény. Kôň by mal cúvať rovno na najjemnejších pomôckach. Dobré je, keď zostane stáť dokročením jednej nohy k druhej.
A posledná vec, jazdec a kôň, obaja musia byť dokonale čistí a upravení. Čisté oblečenie, čižmy, klobúk, postroj, kôň, nozdry, tráva zaseknutá v zubadle ... dokonalé zladenie.
